Radosť

Počas tejto dlhej doby, 
kým sa liečim z choroby,
skúšam naplno využiť každý deň,
ako len najlepšie to viem.
Snažím sa robiť iba to,
čo ma naozaj baví, myslím,
že sa mi to aj celkom darí.

Pokúšam sa čo najmenej sa opúšťať,
každému dňu novú šancu dať.
Každé ráno sa na niečo teším,
vždy sa nájde niečo pekné,
tomu verím.

V živote mali by sme si užiť dnešok,
neriešiť včerajšok, ani zajtrajšok,
dokázať sa tešiť z maličkostí,
a rýchlo z mysli vypúšťať zlosti.

Teším sa už len z toho,
keď sa môžem dobre najesť,
alebo sa na kávu nechať odviezť.
Radosť mám, keď ma nič nebolí,
viem, že táto veta málokoho osloví…

Vy, čo ste zdraví tešte sa z toho, že zdravie máte,
viem,
že nakoniec aj tak za pravdu mi dáte,
že nemáte dôvod sa sťažovať,
kým sa nemusíte kvôli chorobe obmedzovať.

Môžete chodiť kam len chcete,
robiť všetko, na čo si len spomeniete.
Preto robte si radosť stále,
premýšľajte,
čo vás poteší teraz práve.

Nikdy neviete kedy bude neskoro,
život sa niekedy zvrtne bleskovo.

Nesťažujte sa, aký máte život ťažký,
radšej myslite na to, aký môže byť krásny.
Každé ráno sa rozhodnúť môžete,
že si krásny deň práve dnes spravíte.

Tešte sa keď vyjde slnko, alebo napadne sneh,
verte, že väčšej radosti na svete niet,
ako prechádzka na čerstvom vzduchu,
alebo to, že vás má kto chytiť za ruku.

Keď napadne sneh, choďte sa guľovať,
alebo sa kľudne môžete aj sánkovať.
Objavte zas malé dieťa v sebe,
ono v každom z nás stále drieme.

Tancujte, spievajte, výskajte aj plačte,
uvoľnite sa a vyšantite značne.

Netrápte sa tým, či vás niekto za blázna bude mať,
nie je nič trápne na tom, že aj veľkí sa chcú hrať.
Myslíte si teraz, že vy už dávno dieťa nie ste,
zabudli ste len na to, to viem presne.
Až keď sa úplne dokážete uvoľniť,
zistíte, aké krásy života sa dajú objaviť.

Autor: Ivana Debrecéniová
08.01.2019

Ja

Osud ma na zadok musel posadiť,
aby som dokázala samú seba pochopiť.
Často som robila to, čo odo mňa čakali,
akou mám byť, druhí mi kázali.

Občas nechcela som svoje pocity vysloviť,
bála som sa, že by sa mohli niekomu nepáčiť.
Často zakrývala som svoje nedostatky,
dnes však zistila som, že život je príliš krátky.

Na to, aby som nebola sama sebou,
aby som sa držala nejakých osnov,
ktoré niekto iný vytvoril,
a o radosť zo života ma pripravil.

Môže mi byť jedno,
čo si iní myslia že robiť by som mala,
od dnes sama sebou som sa stala.
Mám krivé zuby a občas som trápna,
dosť často vraj aj príliš hlasná.

Veľkú jazvu mám tiež na bruchu,
že som dokonalá, nikomu nedávam záruku.
Zistila som akú hudbu mám rada,
nech ktokoľvek sa teraz so mnou háda,

že sa mu taká aká som nepáčim,
nech stará sa o seba, keď ja mu nestačím.
Dnes oblečiem si kvetované šaty,
a k tomu rozpustím si vlasy.

Zajtra ich zas do gumičky stiahnem,
a k tomu si športové oblečenie vezmem.
Dnes budem usmiata a krásna,
zajtra možno mrnčavá a zvláštna.

Vyslovím všetko čo na jazyku mám,
bez boja sa nikdy nevzdávam.
Milí moji som taká aká som,
kto ma má rád, nemyslí na mňa v zlom.

Autor: Ivana Debrecéniová
12.03.2019

Nitrianska nemocnica

Prvé jedlo v nemocnici po operácii. Deviaty deň hladovky.

V posledných dňoch na mňa zo všetkých strán číhajú správy o nitrianskej nemocnici.
Články, vtipy, poznámky a komentáre, ktoré vo mne vyvolávajú túžbu vyjadriť sa.
Mne totiž v nitrianskej nemocnici zachránili život a som im vďačná za to, že ma momentálne nič nebolí.
Pred ôsmimi mesiacmi doktori práve v tejto nemocnici strávili nad mojím telom 6 hodín a kontrolovali centimeter po centimetri každú časť môjho vnútra, aby mi vyoperovali všetky rakovinové metastázy. Bez ich precíznosti, by som tu už dnes nebola.
Rozmýšľala som už dávnejšie nad ďakovným listom pre nich, a práve dnes na to vidím najvhodnejšiu príležitosť.
Nechcem tým ani náhodou zľahčovať problém ktorý nastal, a ospravedlňujem sa všetkým, ktorým
v tejto nemocnici akýmkoľvek spôsobom ublížili, alebo nepomohli.
Samozrejme, že sa to nemá stať, a že z toho treba vyvodiť dôsledky.
Ale prekáža mi to, ako sa v dnešnej dobe všade rieši iba zlo.
Neverím, že v tejto nemocnici zachránili život iba mne. Nikde som však nenašla zmienku od nijakého spokojného pacienta. Nikoho som nevidela riešiť týždeň správu o niekom, komu bol život zachránený a vyjadrovať svoju vďaku a pokoru.
Nerozumiem kam sa rúti tento svet so všetkými negatívnymi správami, frfľaním, ohováraním a vyžívaním sa v zlých správach. Zaujímalo by ma, či sa nájde niekto ďalší, kto pod mojím článkom dokáže nitrianskej nemocnici poďakovať za záchranu svojho života.
Ja lekárom z tejto nemocnice týmto textom zo srdca ďakujem.

Autor: Ivana Debrecéniová

10.05.2019