V posledných dňoch na mňa zo všetkých strán číhajú správy o nitrianskej nemocnici.
Články, vtipy, poznámky a komentáre, ktoré vo mne vyvolávajú túžbu vyjadriť sa.
Mne totiž v nitrianskej nemocnici zachránili život a som im vďačná za to, že ma momentálne nič nebolí.
Pred ôsmimi mesiacmi doktori práve v tejto nemocnici strávili nad mojím telom 6 hodín a kontrolovali centimeter po centimetri každú časť môjho vnútra, aby mi vyoperovali všetky rakovinové metastázy. Bez ich precíznosti, by som tu už dnes nebola.
Rozmýšľala som už dávnejšie nad ďakovným listom pre nich, a práve dnes na to vidím najvhodnejšiu príležitosť.
Nechcem tým ani náhodou zľahčovať problém ktorý nastal, a ospravedlňujem sa všetkým, ktorým
v tejto nemocnici akýmkoľvek spôsobom ublížili, alebo nepomohli.
Samozrejme, že sa to nemá stať, a že z toho treba vyvodiť dôsledky.
Ale prekáža mi to, ako sa v dnešnej dobe všade rieši iba zlo.
Neverím, že v tejto nemocnici zachránili život iba mne. Nikde som však nenašla zmienku od nijakého spokojného pacienta. Nikoho som nevidela riešiť týždeň správu o niekom, komu bol život zachránený a vyjadrovať svoju vďaku a pokoru.
Nerozumiem kam sa rúti tento svet so všetkými negatívnymi správami, frfľaním, ohováraním a vyžívaním sa v zlých správach. Zaujímalo by ma, či sa nájde niekto ďalší, kto pod mojím článkom dokáže nitrianskej nemocnici poďakovať za záchranu svojho života.
Ja lekárom z tejto nemocnice týmto textom zo srdca ďakujem.
Autor: Ivana Debrecéniová
10.05.2019