Ivanin denník 16: „Ako sa vám páči Henro vo francúzskej baretke?“

gb, 15. apríla 2021 o 05:00 ahojmama.pravda.sk

„Naposledy som sa skoro popučila od smiechu, keď kvôli tomu, aby som sa smiala, počas celej našej prechádzky v prírode Henro nosil na hlave baretku, ktorú som uháčkovala, a tváril sa, že je Francúz,“ píše Ivana Debrecéniová (37) v už šestnástej časti svojho denníka, v ktorom vám popisuje svoj boj s vážnou chorobou.

Francúzska elegancia v slovenskom lese. Ivana Debrecéniová s priateľom Henrichom si užili výlet takto vymódení.Foto: archív Ivany Debrecéniovej

V predchádzajúcich častiach ste sa dozvedeli, že Levičanke Ivane sa po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami minulý rok objavili nové ložiská. Boli vyoperované, avšak v poslednom období prišli zlé správy: objavili sa nové metastázy na viacerých miestach tela. Ivana berie chemoterapiu, ktorá prináša prvé výsledky, hodnoty onkomarkerov sa znížili na skoro normálnu úroveň.

Náročnú situáciu sa nezdolná žena snaží zvládať, ako sa len dá, v poslednom období si veľmi obľúbila háčkovanie rozkošných čapíc. Nádej a upokojenie nachádza na prechádzkach v prírode a vo viere v boha. No a tiež pôsobí v občianskom združení Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. Založila i rovnomennú facebookovú skupinku, ktorá združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. No a tu už sú novinky z jej života za posledné dva týždne:

„Keby som mala charakterizovať svoje prežívanie tohtoročných veľkonočných sviatkov jedným slovom, prvé čo by mi napadlo, by bolo slovíčko: fantastické. No ďalej ma napádajú aj výrazy ako úžasné, veľkolepé, skvelé, nádherné či plné humorných zážitkov.

No keďže počas sviatkov nebola núdza ani o skvelé jedlo, ktoré sme spoločne kuchtili celá rodina, tak by som ich mohla nazvať aj neskutočne chutné.

A prvý krát vo svojom živote sa ich dokonca dovolím nazvať aj slovíčkom božské.

A to preto, že to bolo úplne prvýkrát, čo som sa zúčastnila (aj keď iba online) na každej jednej svätej omši, ktorú vysielala naživo moja najobľúbenejšia komunita Ján Krstiteľ – Oáza Sklené.

Bol to pre mňa obrovský zážitok nie iba preto, že som zažívala niečo úplne nové, ale aj preto, že som nestíhala žasnúť nad tým, koľko dobrých pocitov mi takéto niečo môže priniesť.

Túto komunitu som si obľúbila už pred Veľkou nocou, no počas sviatkov sa moje nadšenie ešte znásobilo. A to hlavne pre fantastickú energickosť a obdivuhodnú prácu všetkých členov tejto oázy, ktorí sa dokážu ľuďom prihovárať tak nádherne a pútavo, že od Veľkej noci si nenechám ujsť jedinú príležitosť, aby som ich mohla sledovať. Hlavne teda každú nedeľu o desiatej na svätej omši, ale aj počas chvál, každý utorok. A dokonca som si u nich objednala aj niekoľko kurzov, ktorých čaro sa postupne snažím objavovať počas mojich nekonečných hodín háčkovania.

Toto všetko mi dáva pocit takej pohody a nadšenia, že sa toho absolútne nedokážem nabažiť.

Zabávač Henro

K dobrej nálade a pocitom pohody počas sviatkov mi pomohla aj moja skvelá rodinka, moja úžasná malá priateľka a spolubojovníčka Lucinka a samozrejme úplne najviac ma zabavil môj hrdina Henro, ktorý ma nielen venčí na rôznych výletoch, ale nikdy si nenechá si ujsť ani jedinú príležitosť, aby ma mohol rozosmiať.

Naposledy som sa skoro popučila od smiechu, keď kvôli tomu, aby som sa smiala, počas celej našej prechádzky v prírode nosil na hlave baretku, ktorú som uháčkovala, a tváril sa, že je Francúz. Nemal síce veľmi na výber, keďže si svoju čapicu zabudol doma a veľmi mu fúkalo do uší, no aj tak som žasla, keď sa ma opýtal, či si ju môže dať dole aspoň vtedy, keď idú oproti ľudia.

Ale aby som si bola istá, že nie je iba mužom humoru, ale aj mužom, na ktorého sa môžem spoľahnúť v každej situácii, rozhodol sa ma podporiť aj v oveľa vážnejších veciach.

Na výlete elegantne.Foto: archív Ivany Debrecéniovej


Začal ma totiž okrem klasických turistických výletov sprevádzať aj pri ďalšej činnosti, ktorú som si počas sviatkov nesmierne obľúbila. A tou sú modlitby na krížovej ceste. Nestíham žasnúť, na koľko rôznych spôsobov sa dá krížová cesta modliť a už mám za sebou niekoľko modlitieb, či už podľa zamyslení, alebo za uzdravenie chorých a tiež za vnútorné uzdravenie, oslobodenie a odpustenie.

Tieto modlitby mi naozaj nesmierne pomohli zbaviť sa množstva hnevov, ktoré som vo svojej duši nosila a veľa z nich si ich neuvedomovala, no hlavne mi dokázali pomôcť úplne odpustiť a naučiť sa začať modliť aj za svojich nepriateľov a pokúsiť sa im pomôcť, ak to budú potrebovať.

Vedela som už veľmi dávno, že mám s odpúšťaním dosť značné ťažkosti, no nech som sa predtým akokoľvek snažila, nedarilo sa mi to tak, aby som sa pri spomienke na ľudí, ktorí mi krivdili, nerozhnevala.

A až teraz, keď objavujem učenie Pána Ježiša a dokážem rozjímať nad jeho cestou, som si uvedomila, že vlastne nie som sama, koho v duši trápi množstvo nespravodlivých krívd, a že každému jednému z nás bolo v živote ukrivdené nespočetnekrát.

Uvedomila som si, aké ťažké to musel mať Pán Ježiš, keď bol súdený tým najnespravodlivejším súdom všetkých čias a za všetko dobré, čo urobil, si zaslúžil iba zlobu, výsmech, neskutočné pohŕdanie a na záver ešte aj ukrižovanie. No on nielenže dokázal toto všetko ľuďom odpustiť, on sa dokonca za všetkých, dokázal ešte aj obetovať.

A keď som si uvedomila, čo všetko dokázal on, posilnilo ma to v mojom rozhodnutí to zvládnuť a keď som potom Pána Boha v modlitbách poprosila o pomoc, zažila som v duši obrovskú úľavu a naozaj sa zbavila obrovskej kopy vnútorného napätia.

No modlitby ma nesprevádzali iba počas Veľkej noci, ale sprevádzajú ma aj teraz, keď sa tie lepšie dni zmenili na pochemoškový týždeň plný zdravotných ťažkostí.

Posledný týždeň som totiž bola tak slabá, že ma neniesli vlastné nohy, bolo mi ťažké zodvihnúť aj ruku, a dokonca som si znovu natrhla cievu v brušnej dutine, krvácala z konečníka a skončila v mojej obľúbenej chirurgickej ambulancii…

Modlitby mi pomáhajú aj teraz, vo chvíli, keď píšem tento článok, a verím, že mi pomôžu aj dnes, pretože ma čaká už druhé vyšetrenie u kardiológa, z chemošky mi začalo trochu búšiť srdce.

A tiež ma modlitby sprevádzajú aj vo chvíľach smútku a samoty, pretože už pár dní ma nerozveseľuje moja malá priateľka a veľká hrdinka v jednom Lucinka.

Ocitla sa totiž kvôli zhoršeným výsledkom a veľkým bolestiam v umelom spánku.

Som si istá, že bez modlitieb by sa mi toto všetko nedarilo prekonávať a nemohla by som už od zajtra očakávať pozitívnejší týždeň, v ktorom verím, že prídu na rad oveľa lepšie správy hlavne o zdraví mojej priateľky. A tiež, že znovu sa budem cítiť fyzicky dosť silná na to, aby som háčkovala svoje ďalšie čiapočky a čelenky.

A aby som sa s Henrom vybrala konečne aj na väčší výlet ako v rámci okresu, a tiež, aby som si vymodlila lepšie výsledky krvi a vyšetrenia CT, na ktoré ma pani doktorka objedná už o dva týždne, pri najbližšej chemoške.

Držte mi preto, milí čitatelia, prosím palce, no hlavne mojej malej priateľke Lucinke. A tí, ktorí môžete, pomodlite sa za nás, prosím, aby som vám čo najskôr mohla oznámiť už iba samé dobré správy.”

Ďalší úžasný čiapočkový model. Foto: archív Ivany Debrecéniovej

Ďalšie články z Ivaninho denníka:  1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 |